1. januára 2020

Rok dôvery

V spoločenstve sa snažíme pomenovať na každý rok ústrednú tému, ktorú chceme žiť. Neznamená to, že nebudeme hovoriť o ničom inom, je to však dôležitá niť, ktorá by sa mala ťahať vyučovaniami v spoločenstve či určiť zameranie spoločnej duchovnej obnovy.

Ja by som bol osobne veľmi rád, keby táto téma zatriasla aj našimi osobnými životmi a rozoberala by sa aj na stretkách – sám sa to chcem učiť aj tento rok. Aj tento krátky blog bude snahou vysvetliť, prečo chceme v roku 2020 vstúpiť práve do roku dôvery.

Najskôr krátky pohľad do histórie:

Život spoločenstva má akúsi opakujúcu sa dynamiku. Prichádza obdobie rastu, noví ľudia, nové stretká, vrháme sa do služby – potom príde čas, keď si obväzujeme rany a dávame sa znovu dohromady.

Ešte v roku 2017 sme sa delili o poklady, čo bola práve snaha o aktívnu službu, vstupovali sme do záväzkov na niekoľko rokov. Odtiaľ sme prešli do roku očisťovania, ktorý bol práve tou snahou o útlm a konsolidáciu. Po tomto roku však neprišla hneď služba, ale mali sme rok stálosti – bolo to tak aj kvôli záväzkom, ktoré sme chceli v službe dokončiť.

Dlho sme predpokladali, že tá služba už príde. Že rok stálosti nás na ňu pripravil a rok 2020 bude práve rokom služby.

Aj keď sme s tým v podstate rátali, Pán to znovu vymyslel tak trochu inak. A sme za to vďační. Najskôr sme začali pochybovať o charaktere služby, ktorá nás čaká – čo ak to nebude spoločná služba? Ale služba jednotlivcov, ktorí sú práve v stálosti na svojom mieste a robia to, čo majú?

Možno vo svojej farnosti, v práci s deťmi v eRku či na svojej univerzite. Robili by to samozrejme ako jednotlivci, ale chodili by čerpať do spoločenstva.

Potom sa to rozšírili na to, že ten prichádzajúci rok nebude predsa iba o službe, ale o dôvere, bez ktorej by žiadna služba nebola možná.

  • Dôvere vedúcich, že ľudia sú na správnom mieste a robia to, čo majú
  • Dôvere ľudí, že vedúci ich vedú správnym smerom
  • Dôvere Bohu, že bude v tom všetkom stáť pri nás

Áno, je to riziko a veľká výzva. Možno sme príliš skĺzali k akejsi kontrole či snahe o centralizáciu. Bez ohľadu na všetko, teším sa na to, čo nás rok dôvery naučí.

Je to akoby spoločenstvo bolo táborom so svojim ohňom. Niekto sa len príde k ohňu zohriať a nezdrží sa. Iní sa usadia, časť z nich nájde záľubu v udržiavaní ohňa, iná časť si z neho zapáli fakľu a vyrazí do sveta. Niektorí z nich sa vrátia po čase s vyhasnutou fakľou a znovu si ju zapália. Iní neprídu sami, ale privedú so sebou ďalších. A tak či tak, prinesú drevo a čerstvý vzduch, aby ten oheň horel a nezhasínal.

Povedzte o tom ostatným...Share on Facebook
Facebook
0Tweet about this on Twitter
Twitter
Pin on Pinterest
Pinterest
0

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *