29. decembra 2016

Bodka za rokom 2016 a ideme ďalej

Približný čas čítania: 5 minút

Na konci roka je vzácny čas voľna, keď sa okrem upratovania a jedenia môžem ohliadnuť za tým, čo som zažil a vzdať za to vďaky Bohu. Aký bol tento rok? Náročný alebo skôr jednoduchý? Ubehol rýchlo či pomaly? Nestalo sa nič zaujímavé? Naopak, bol plný udalostí? V tomto krátkom článku by som ti chcel ponúknuť môj osobný pohľad na to, ako som to prežil ja v rámci nášho spoločenstva.

Na začiatku sme do všetkého vstupovali s nadšením – mali sme dosť času pozdielať sa, naplánovať, akým smerom ísť a túžili sme po tom, aby sa rok vernosti, ktorý sme zažívali, posunul niekam vpred. Asi hlavne preto, lebo to bolo tak náročné a usvedčujúce – stávať sa verným tak, ako je Boh verný. Ten posun vpred sme pomenovali ako objavovanie pokladov v každom jednotlivcovi. Znelo to tak akosi prívetivejšie a my sme sa do toho pustili s nadšením už na chate spoločenstva, ktorú sme mali v januári.

Témou chaty bola opäť a raz identita, o ktorej sa hovorí stále dookola. Možno sme potrebovali všetky tie roky a prednášky na to, aby sme zistili, že o identite nestačí stále iba hovoriť, ale aj do nej vstúpiť. A o to sme sa snažili, ak je nejaká prekážka, tak ju nájsť, odovzdať Bohu a vstúpiť do toho, kým sme. Napokon, „kto som?“ je otázka, ktorá trápi ľudí celé veky. A my na to máme toľko nádherných odpovedí, no nechceme si to pripustiť.

Potom sme sa už viezli vo vlaku, na ktorý sme naskočili. Hovorili sme o rôznych služobnostiach, ktoré vychádzajú z Pavlovho listu Efezanom (Ef 4, 11-12) a prešli sme až k 7 strategickým oblastiam spoločnosti, do ktorých je potrebné priniesť Božie princípy. Na túto tému sme nadviazali rozprávaním o Slovensku a jeho úlohe v tomto Božom pláne, povzbudzovali sme sa slovami mnohých veľkých osobností o našej krajine. To všetko sa stalo v prvom polroku 2016 – do toho sme veľa slúžili, najmä v oblasti novej evanjelizácie pre birmovancov, ale napríklad aj organizáciou Kvetného víkendu v Žilinskej diecéze.

Mám pocit, že niekedy v lete, keď sa časť z nás odobrala na Svetové dni mládeže, sa vlak zastavil. Ja som vtedy zažíval najkrajšie chvíle života, keď som sa oženil s mojou Jankou a učil som sa na svet dívať z trochu inej, rodinnejšej perspektívy. Keď sme sa potom chceli niekam pohnúť, narazili sme na určité problémy, ktoré sme ešte nevedeli vtedy presne pomenovať. A netýkali sa zďaleka iba nášho spoločenstva, ale celkovo širokého okolia, ktoré poznáme.

S odstupom času by som to spojil s tým, čo sa momentálne na Slovensku intenzívne deje a o čom hovoria aj naši otcovia biskupi či mnohí politici – rozklad rodín a veci s tým súvisiace. Zároveň s týmto veľkým bojom prichádza aj mnoho zásahov Ducha Svätého, ktorý sa snaží situáciu zachrániť. Ja osobne to vidím aj v službe semináre Otcovo srdce či v mnohých témach, s ktorými prišla aj Godzone tour 2016 Nový level. Hovorí sa o tom, že myslíme ako otroci (siroty) a pritom sme synovia, ktorí majú Otca. Opäť raz naša identita.

Myslenie siroty spôsobuje veľké problémy – nie len osobné, ale také, ktoré zastavujú celé spoločenstvá, farnosti a v konečnom dôsledku našu Cirkev. Kvôli tomu sa tvrdohlavo rozhodujeme iba ako individuality, nechceme sa s nikým o našich rozhodnutiach radiť. Odchádzame zo spoločenstiev sami, neprijímame zodpovednosť, ľahko sa poddávame tlaku, klamstvu o tom, že nestíhame. Sústredíme sa na problémy budúcnosti či zranenia minulosti a súčasnosť ignorujeme. Okrem situácií, keď sa rozhodujeme, čo robiť – vtedy sa pozeráme väčšinou na to, čo nás baví v tejto chvíli. Netešíme sa, skôr zmýšľame negatívne.

A aby som sám nešiel v tomto myslení, chcem ti povedať, že toto sa bude radikálne meniť v roku 2017. Ba už sa to mení teraz. V našom spoločenstve sme začali v ťažkom rozbehu do ďalšieho polroku niekoľkými  športovými podujatiami a ďalšími službami smerom von. A hovorili sme o princípoch žitia v strategickej oblasti náboženstva a v jeho základných bunkách – v spoločenstvách. Svedčili sme o tom, čo Pán robil, viac sme sa modlili a sústredili sme sa na intimitu a osobnú modlitbu. Veľa sme si pomáhali – duchovne i materiálne. Ako vždy nás v dobrom zasiahla Godzone Tour. Adventný čas sme strávili v očakávaní a príprave na Jeho príchod. Počas tohto obdobia sa znovu budovali naše túžby a sny v spoločenstve. Aj tie moje sa znovu obnovovali a rástli.

Po čom túžim ja? Túžim vidieť, aby sme sa učili zmýšľať viac rodinne, kolektívne, spoločensky – neriadiť sa iba svojimi pocitmi, ale brať ohľad aj na tých ostatných. Ak odídem zo spoločenstva, prestanem robiť to, čo robím, neovplyvní to výrazne aj druhých? Nemal by som s nimi o tom hovoriť ešte pred tým, než sa rozhodnem? Nemal by som tieto kľúčové rozhodnutia riešiť s tými, ktorých sa to najviac týka? S rodičmi, s kňazmi, s vedúcim mojej malej skupinky? Ak som v tom všetkom už dlho, nemal by som hľadať spôsob, ako sa podeliť s ostatnými o to, čo mi Pán dal, o to, čo som sa naučil? Nemal by som sa deliť o tieto poklady?

O tom veľa hovorí aj pápež František vo svojich homíliách a najmä vo svojej apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium. Tam hovorí: „…je mi milšia „otlčená“ Cirkev, doráňaná a zašpinená tým, že vychádza do ulíc, než Cirkev chorá z uzavretia a pohodlnosti, z upätosti na vlastné istoty.“ (EG 49). Možno neurobíme všetko správne na prvýkrát. Myslím si, že rok 2017 bude v tomto zmysle rokom plným špiny a rán, ktoré však prinesú nesmierne veľa milostí. A najmä umožnia chudobným (najmä tým najchudobnejším, ktorí nepoznajú Krista), aby spoznali pravé bohatstvo. Ale poďme to prosím robiť. Nezostávajme v pasivite len kvôli tomu, že sa môže niečo pokaziť. Riskujme. Robme spolu dobré veci.

Ideš s nami do toho?

Povedzte o tom ostatným...Share on Facebook0Share on Google+0Tweet about this on TwitterPin on Pinterest0

One Comment on “Bodka za rokom 2016 a ideme ďalej

JanaChúpková
31. decembra 2016 at 0:00

idem…..len ja už som „stará“….vekovo…..ale fandím Vám neskutočne Vám fandím

Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *