2. apríla 2016

Kresťan na internete – Na čo si treba dávať pozor?

Približný čas čítania: 9 minút

Čomu by sa mal kresťan na internete vyvarovať? Na to ti jednoznačnú odpoveď určite nedokážem poskytnúť, ale môžem ti ukázať, akým spôsobom nad celým problémom uvažovať. Závery si už určite vyvodíš sám. Tento článok nadväzuje na predchádzajúci blog – úvod do tejto témy.

Chcem opäť zdôrazniť princíp, ktorým Ježiš vo svojom učení mnohých prekvapil – a je to princíp, ktorý nás ešte stále výrazne presahuje. A tak trochu si myslím, že vždy bude pre nás výzvou. Ježiš totiž hovoril najmä o tom, ako máme myslieť, nie čo si máme myslieť. Takže ak čakáš aj od tohto textu nejaké jednoznačné pravidlá, budeš asi sklamaný. Nie je to o tom.

Jedno staré anglické príslovie parafrázovane hovorí: „daj človeku rybu a nasýtiš ho na jeden deň; nauč ho ako chytať ryby a nasýtiš ho na celý život“ (originál: give a man a fish and you feed him for a day; teach a man to fish and you feed him for a lifetime). Vymenovanie konkrétností by možno stačilo – na určitú dobu. Ale komunikácia na internete sa mení a vyvíja raketovým tempom a už o pár rokov by to vôbec nemuselo stačiť. Dôležitejšie je priniesť poznanie a dostatočný nadhľad, aby sme si tie hranice už dokázali nájsť sami. To je aj mojím cieľom – dúfam, že ti aspoň trochu pomôžem v tom, aby si neprekračoval tie hranice, za ktorými je už internet kolískou zla.

1. princíp – Zodpovednosť – Si to stále ty!

Na internete si to skutočne ty a z toho vyplýva veľká zodpovednosť. Asi aj preto, že tam môžeš celkom ľahko a jednoducho urobiť veci, ktoré v skutočnosti nevykonáš. Pretože nemôžeš, alebo sa bojíš, alebo ti to vštepovali vo výchove rodičia. Ale na internete nevidíme toho druhého z tváre do tváre, akoby tú zodpovednosť priamo necítime a tak si ľahko dovolíme oveľa viac – obchádzať pravidlá, kradnúť, klamať, nadávať, vyhrážať sa…

Aj ja sám trávim pomerne dosť času na rôznych sociálnych sieťach, prešiel som si rôznymi etapami počnúc Hi5 a na Facebooku som už približne 7,5 roka. Za tú dobu som postrehol niekoľko zaujímavostí, ktoré môžu prispieť k zodpovednejšiemu konaniu aj v úplných banalitách:

  • Tvoje príspevky na sociálnych sieťach číta viac ľudí, než si myslíš. Pochopíš to, keď dáš status o tom, že si zmaturoval, zoštátnicoval alebo sa oženil/vydala. Áno, takýto status je populárnejší a vidí ho viac ľudí, ale stále 10 „páčikov“ neznamená, že príspevok videlo len 10 ľudí. Vlastne, oni ho možno vôbec nevideli, ale určite ho zazreli mnohí ďalší. A niečo si na základe toho o tebe pomysleli. To, čo zdieľaš, má vplyv.
  • Mnoho zamestnávateľov si Ťa tam vyhľadá. Možno to znie vtipne, ale niektorí už na základe príspevku na Facebooku či inde dostali výpoveď. Tak to niekedy končí ak si údajne chorý a pridáš fotky z letnej dovolenky v tropickom raji. Zamestnávateľa zaujíma aj táto tvoja stránka. Dobrý profil ti môže pomôcť, najmä na sieti na to určenej – ako napríkad LinkedIn. Ak tam nemáš profil, vytvor si ho a začni si budovať aj takéto kontakty. A sem-tam si uprac svoje Facebook či Instagram. Rozhodne to ničomu neuškodí.
  • To, čo zdieľaš, Ťa v mnohom usvedčuje. Nie som psychológ, ale niekedy to až bije do očí. Možno si videl veľa skvelých článkov, ktoré rozdeľovali používateľov sociálnych sietí do rôznych skupín, podľa ich správania sa. Niekto na sieti len nadáva a sťažuje sa, iný sa iba chváli a pridáva jeden úžasný zažitok za druhým. Ďalší zaryto mlčí, ale všetko „páčikuje„. Tento druh správania, to ako píšeš, komentuješ či celkovo komunikuješ o tebe mnoho vypovedá. To je fakt. Ak sa to dá, netlač príliš na pílu. 20 statusov denne je veľa. Nová profilovka každý deň, je tiež celkom dosť. Takéto preháňanie ťa môže žiaľ znevážiť v očiach druhých.

2. princíp – Miernosť – Tvoje skutky maju váhu

Jedna téma je aj pre kresťana skutočne nepríjemná a často prehliadaná. Sú ňou naše skutky na internete – to, že častokrát radi obchádzame pravidlá, aby sme dostali to, čo chceme. A budem úplne konkrétny. Takmer každý na internete rád sťahuje. Kedysi frčal vo veľkom rapidshare, potom megaupload, teraz v našich končinách ulozto a samozrejme všadeprítomné a nezničiteľné torrenty. Ak ich nepoznáte, tak sa tomu iba poteším. Sťahujeme radi vo veľkom a chceme kvôli tomu rýchly internet a samozrejme veľké disky.

Učíme sa, že to, čo chceme, môžeme dostať takmer ihneď (podľa už spomínaného internetu) a náš virtuálny majetok môže nadobudnúť obrovské rozmery. A akosi zabúdame overovať či to, čo sťahujeme je skutočne zadarmo. Mnohokrát máme celé diskografie slávnych interprétov v skvelej kvalite, hneď vedľa zložky plnej HD a Blu-Ray filmov. Nezabudnime ani na hry. Cracky, keygeny, to všetko je nám blízke. Ak nie, máme kamaráta, ktorý nám s tým rád pomôže. Legálny Windows je tak trochu utópia, linux nepoznáme. Programy si stiahneme, keď je treba. V počítači nám nemôže chýbať ani Office. Síce sú aj nejaké iné a zadarmo, ale to je predsa jedno.

Ako to je s touto našou aktivitou? Je to určite téma na dlhé rozpravy, ale ja sa posnažím ju trochu zjednodušiť a v týchto pár bodoch načrtnúť môj návrh:

  • Ukradol by si v skutočnosti auto? Alebo by si ho iba “stiahol”? Skús sa nad tým zamyslieť. Áno, v počítačovom svete sa dá všetko jednoducho rozmnožiť, takže vpodstate nekradneme, iba kopírujeme. Princíp je ale podobný – niekto do vytvorenia, natočenia, naprogramovania určitého produktu investoval kopec času. Možno je to zdrojom jeho živobytia. A ty mu to bereš bez toho, aby si ho podporil. Možno ti prídu hudobníci aj tak veľmi bohatí, aj tie filmové hviezdy. Vývojári hier tiež určite nie sú chudobní. Princíp však zostáva rovnaký, bez ohľadu na to, čo je ďalej a ako moc to niekomu škodí. Vždy tam tá škoda je. Najväčšia v našom vnútri. Miesto zodpovedného prístupu sa učíme tomu, že treba mať všetkého veľa a že to môžeme mať hneď a bez dôsledkov. Kde sa podela tá miernosť?
  • Sťahovanie je trestný čin. Znie to prisilno, ale tak informovali mnohé internetové portály. Dokazovanie je už iná záležitosť, aj samotné trestanie. Ale naša legislatíva je v tom celkom neúprosná. Či už štát rešpektuješ, alebo nie. Cirkev nás učí autority rešpektovať, ako povedal sám Ježiš o zákonníkoch a farizejoch: „Preto robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte: lebo hovoria, a nekonajú.“(Mt 23, 3). Internet je skutočný, daj si na to pozor. Tvoje skutky majú veľkú odozvu aj v duchovnom rozmere – jeden drobný klik, jedna odoslaná správa sa môže zdať ako maličkosť. No môže niekomu zmeniť život – zachrániť alebo ho zničiť. V tom je moc nášho rozhodnutia, našej slobodnej vôle. Nepodceň to, radšej aj v tom uplatni miernosť.
  • Skús si o tom aspoň zistiť viac. To je celkom jednoduché. Urob pokojne aj radikálne rozhodnutie čo sa týka sťahovania a nelegálneho obsahu vo svojom počítači. Ale ak so mnou nesúhlasíš – a to je úplne v poriadku – tak skús aspoň toto. Over si, či sa to, čo chceš, nedá získať legálne. Či nie je alternatíva. Pozri sa na to, či sa to dá kúpiť – možno to stojí 1 Euro. Skúmaj, hľadaj a najmä zapoj do toho aj modlitbu. Potrebuješ to skutočne? Alebo len niečo skúšaš? Ak už to musíš stiahnuť, nech je dôvod akýkoľvek, aspoň žehnaj tým, ktorí ten produkt vytvorili. Alebo ich podpor nejakým iným spôsobom. Ale pozor, je to už kompromis.

3. princíp – Úcta – Pozor na argumentáciu

Nech máš názory akékoľvek, stane sa, že s tebou niekto nesúhlasí a dostaneš sa s ním do argumentácie. Na internete to býva obvzlášť búrlivé, asi najmä kvôli tej neosobnosti a malej zodpovednosti na jednej či oboch stranách konfliktu. Mám k tomu niekoľko postrehov. Sám ich moc neviem dodržiavať, ale verím, že ty v tom budeš lepší.

  • Vždy pamätaj na úctu a slušnosť.
  • Neber to osobne. Nie všetko je automaticky útok na teba a tvoj hrad. No a čo, skús sa radšej nadýchnuť a pozrieť sa na to zhora. Aj keď niekto napadol tvoju vieru, prípadne iné citlivé miesto. Robí to určite z nejakého dôvodu, ktorý nepoznáš, ako aj zo zranenia či z hnevu.
  • Nevyťahuj minulosť, zranenia. Nezavádzaj to zbytočne do osobnej roviny. Určite nie v komentároch. Ale pokiaľ možno, nerob to ani v osobnejšej konverzácií. Málokedy tým niečo dobré dosiahneš. Obviňuje ten, ktorý chce všetko zničiť. My by sme mali budovať.
  • Neargumentuj “ad hominem” či “ad populum”. Argument ad hominem zavádza do sporu osobnú rovinu tým, že pomenuje fakt o protivníkovi, ktorý ale nie tak úplne podstatný. Ako napríklad: „Si príliš mladý, aby si to pochopil.“ No, s tým sa ťažko dá teraz niečo robiť. Podobne ad populum je odkaz na akúsi pomyselnú množinu svedkov, ktorí majú rovnaký názor ako ty. „Asi by milión ľudí neverilo nejakej blbosti.“ Ale verilo. To nič nedokazuje.
  • Argumentáciu vidí viac ľudí, než by si čakal. Ako som písal aj hore. Mnohí zachytia časté komentovanie a pozrú sa na to, čo sa deje. Ako keď je bitka v dedine. Radi sa pozrú.
  • Tvoj oponent číta Tvoje príspevky menej ako by si čakal. Preletí si tvoj dlhý príspevok a chytí sa jednej-dvoch vecí, na základe ktorých ťa bude chcieť vyvrátiť. Tak s tým skús počítať. Ty to robíš tiež.

4. princíp – Pravda – Vyhni sa extrémom

Maj v srdci túžbu nájsť pravdu, ktorá ťa oslobodí. Buď vytrvalý v jej hľadaní. Boh, v ktorého veríme, je Pravda a toto hľadanie nás k nemu privedie. O tom je tá doba múdrosti, do ktorej chceme vstúpiť. Keďže sme zavalení informáciami, pátranie po pravde je z tohto pohľadu úplne kľúčové. Toto sú moje postrehy k pátraniu po pravde:

  • Neprikláňaj sa bezhlavo na jednu alebo druhú stranu v určitom spore či vo svojich názoroch. Nechaj tomu niekedy trochu času, aby to dozrelo a skús sa dozvedieť viac. Maj pre to pochopenie aj pri druhých. Spomeň si na to, aké si mal kedysi ty sám názory. Ja sa za svoje častokrát hanbím, ale je to jednoducho proces. Všetci sa učíme.
  • Pozor na alternatívne zdroje informácií. Dnes sú veľmi populárne, trochu zarábajú na ošiali ohľadom „toho, čo nikto nechce, aby sme sa dozvedeli, ale my vám to povieme.“ Ach jaj. A ešte vážnejším dôvodom je sklamanie z tých serióznych medií. Častokrát oprávnené sklamanie. Alternatíva niekedy skutočne prinesie zaujímavú informáciu, ktorá je inak blokovaná. Ale spolu s ňou aj mnoho odpadu. Nie vždy je táto alternatíva skutočne nezávislá. Vlastne nikdy nie je nezávislá. Žiaľ. Prever si radšej informácie, ktoré uvádza, skúmaj a modli sa. Prever obrázky v článoch – častokrát sú iba ilustračné, aby v tebe vzbudili určitú emóciu. Buď ostražitý.
  • Pozor na main-streamové zdroje informácií. Majú podobné muchy ako tie alternatívne. Avšak moc sa netaja tým, že za nimi niekto stojí. A ešte to, že je tam určitá redakčná cenzúra z toho vyplývajúca. V niečom majú proste určité vychýlenie od pravdy. Videli sme to napríklad pri referende o ochrane rodiny. Nejaká tá nezaujatosť nehrozí. Tieto správy proste pôsobia dôveryhodnejšie, ale nemusia byť pravdivé, sú za nimi rôzne záujmy. Neviem teda, ktoré sú horšie. Riešením je asi skúmať pravdu aj s pomocou modlitby a čitať viac ako iba jeden zdroj. Nijaký overený vám nedokážem poradiť.
  • Nerelativizuj pravdu. Asi to poznáš – radi konštatujeme, že každý má svoj pravdu. Avšak my máme smerovať k Pravde s veľkým P. Ktorá je iba jedna. Každý má svoj názor, ale pravdu asi až tak nie. Neznevažujme teda hodnotu pravdy, ale pátrajme po nej a smerujme k nej. A nájdeme slobodu.

Dalo by sa toho napísať ešte mnoho. Rád si prečítam tvoje postrehy v komentároch. A stále trvám na tom istom princípe – toto nie je iba o tom, čo netreba robiť. Je to o tom, ako sa máme na naše správanie na internete pozerať. Zodpovedne s miernosťou a v úcte hľadať pravdu. A v tom nám Pán Boh pomáhaj.

 

Povedzte o tom ostatným...Share on Facebook0Share on Google+0Tweet about this on TwitterPin on Pinterest0

One Comment on “Kresťan na internete – Na čo si treba dávať pozor?

[…] článkom by som chcel nadviazať na úvod a pokračovanie tejto témy, ktoré sa nieslo skôr v duchu princípov a toho, čomu sa máme vyhnúť. Záver bude […]

Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *